Karob v kuchyni

Karobovník je vzácny strom. Pamätám si ho ešte z čias , keď sme sa ako deti naháňali v parku a struky sme otvárali a ožužlávali sladkú striedku. Jadierka sa nejedia a v minulosti boli merítkom a platidlom. Majú totiž na miligram vraj rovnakú hmotnosť a tak sa nimi vážilo a aj platilo. Dnes sa  z nich vyrába rohovníková guma.  Poznať ju môžete z obalov potravín, nakoľko je častým zahusťovadlom a prekážkou v kryštalizácii cukru- cukornateniu. V Bratislave som svätojánsky strom našla v okolí malého Draždiaku.  No pri dovolenke na Cypre som si všimla, že ostrov je nimi doslova porastený. Struky však boli niekoľkokrát väčšie ako v našom podnebnom pásme. Karobovník vraj pochádza zo starovekého Egypta, zrejme sa mu lepšie darí v teple. Komu aj nie, všakže?

Prečo však jesť karobový prášok? V prvom rade je výbornou náhradou za kakaa, ktoré je častým alergénom. Karob je bezpečný aj pre novorodenca, v zmysle, že pri kolikách a refluxoch sa ním zahusťuje materské mliečko.

Nutričné hodnoty karobového prášku prezrádzajú jeho výnimočnosť. Nielenže nahrádza v plnej miere kakao, má oveľa zaujímavejšiu chuť. Obsahuje veľké množstvo bielkovín. Je plný antioxidantov a minerálov ako železo, horčíka, kalcia, obsahuje fosfor. Keďže neobsahuje kyselinu šťaveľovú, vápnik sa vstrebáva ľahšie. Vitamíny A a niektoré B vitamíny v ňom nájdete tiež. Podľa niektorých zdrojov obsahuje aj vitamín D. Kvôli vysokému obsahu cukru bol kedysi zdrojom rýchlej energie.

Podľa niektorých obalov z karobového prášku je vzácnym zdrojom vlákniny. Pektín a lignín, ktoré obsahuje znižuje hladinu „zlého „cholesterolu.  Karob sa podáva pri žalúdočných ťažkostiach ako liek. Podobne aj proti kašľu. Nenašla som informáciu v akej forme.

Karob prášok nie je raw. Respektíve – karobové struky (dužina) sa môžu jesť aj zelené, teda v surovom stave. Ak sa ešte niekedy dostanem na Cyprus, tak to vyskúšam a napíšem ako chutia. Mohli by byť skvelým doplnkom stravy pre vitariánov a používať ich ako ingredienciu do smoothies.

Farba karobového prášku môže byť rôzna. Mám svetlohnedú, z ktorej som robila aj moju vychytenú „karobovku“. Sfarbila  cesto do čokoládova. V kuchyni som vyskúšala aj „extra dark“, teda veľmi tmavý karob. Jeho sfarbenie závisí od spôsobu a dĺžky praženia.

Ingrediencia je v našej kuchyni obľúbená. Áno, chutí inak ako kakao, ale stále výborne. Keďže sa svätojánske stromy pestovali aj na Slovensku, je to vlastne tradičná plodina – ovocie. Mohli by sme ju viac zaradiť do jedál, hlavne do dezertov aby sme boli zdravší a vyhli sa častým alergiám na kakao.