Čaje-nečaje! Kto sa v tom má vyznať? Podrobný prehľad čajov
Čaje sa dajú rozdeliť podľa rôznych kritérií, no tým úplne najzákladnejším je výroba a fermentácia. Fermentácia je biologická reakcia, pri ktorej dochádza k oxidácii bunkovej šťavy čajových lístkov. Máme tým na mysli, či vôbec fermentácia prebehla, ako dlho prebiehala a v akej fáze. Vďaka dôležitosti tohto kritéria budeme rozlišovať druhy čajov. Dajú sa rozdeliť na zelený, biely, pu-erh (v Číne sa nazýva čierny), čierny (v Číne sa nazýva žltý), žltý a polozelený čaj. Ďalej existujú čaje, ktoré sú nejakým spôsobom upravené, tým máme na mysli aromatizované jazmínom alebo iným kvetom, no stále ide o vyššie uvedené čaje. Všetky tieto čaje pochádzajú z čajovníka (rastliny Camelia Sinensis) a preto ich môžeme nazvať čajom!
Ďalším dôležitým kritériom je krajina, z ktorej čaj pochádza, pretože existuje veľký rozdiel v ich spracovaní. Napríklad v Číne sa čaj suší vo veľkých panviciach nad ohňom a v Japonsku napríklad spracováva naparovaním. Najznámejšie sú čaje z Číny, Indie, Japonska, Tajwanu a Ceylonu. Keďže aj čínskych zelených čajov sú 10-tky ešte ich treba nejakým spôsobom od seba odlíšiť. Do názvu sa teda väčšinou pridáva druh a oblasť, z ktorej čaj pochádza.
Zelený čaj
Čajové lístky sa ihneď po zbere spracovávajú, aby neprešli fermentáciou. Zachovajú si tak sviežu trávovú chuť a zdraviu prospešné látky (polyfenoly). Tento druh čaju sa väčšinou lúhuje 15 sekúnd, maximálne však 2 minúty vo vode, ktorá má 60-80°C. Pripravovať by sa mali v gaiwane (zhongu) alebo hlinenej Yixing kanvičke. Medzi najznámejšie zelené čaje patrí Mao Feng, Mao Jian, Zhu Cha, Lung Ching, Chun Mee, Sencha a Gyokuro.
Čierny čaj
Lístky čierneho čaju prechádzajú 100% fermentáciou, čo takmer hraničí s ich spálením. Vďaka tomu si získa úplne inú chuť než zelený čaj. Chuť býva jemne zemitá, medová alebo karamelová. Tieto čajové lístky sa zalievajú vodou s teplotou 90-100°C a lúhujú sa 2-5minút. Medzi najznámejšie čierne čaje patrí Keemun, Yunnan, Darjeeling alebo Assam.
Biely čaj
Pri tomto druhu čaju sa môžete stretnúť prívlastkom cisársky, pretože kedysi bol naozajstnou raritou a dovoliť si ho mohli len cisári. Ide o nerozvinuté pupene lístkov, ktoré sa zbierajú len veľmi krátko, pretože ako náhle príde obdobie dažďov, pupene sa rozvinú. Tieto pupene sú pokryté bielymi chĺpkami, preto sa tento čaj nazýva biely. Lístky čaju neprechádzajú fermentáciou a sušia sa na slnku. Doba lúhovania sa pohybuje od 3-5 minút, no ak Vám chutí už skôr dobu lúhovania môžete skrátiť. Teplota vody by mala byť 60-80°C, hlavne podľa kvality a krehkosti daného biele čaju. Medzi najznámejšie biele čaje patrí Shou Mee a Pai Mu Tan.
Polozelený čaj
Tento čaj vzniká ako kompromis výroby čierneho a zeleného čaju. Lístky polozeleného čaju prebiehajú fermentáciou maximálne 60 %, tá sa ale v správnu dobu ukonč,í a preto lístky tohto čaju majú zelenú, žltú, hnedú až čiernu farbu. Čajové lístky sa sušením zvinú do malých guľôčok, ktoré sa po zaliatí horúcou vodou pekne rozvinú. Preto sa Vám môže zdať, že máte veľmi málo čaju, no po jeho zaliatí sa Vám naplní celé sitko. Teplota vody by mala mať okolo 90°C a lúhovať by sa mal 2-5 minút. Medzi najznámejšie polozelené čaje patrí Shui Hsien, Tie Guan Yin, Se Zhong, Da Hong Pao alebo Dong Ting.
Pu-erh
Týmto názvom boli kedysi pomenované všetky lisované čaje, či už boli čierne alebo zelené. Názov je odvodený od mestečka Pu-erh, ktoré sa nachádza v juhočínskej provincii Yunnan, kde sa čaj vyrába. Dnes sa pod týmto názvom označujú čaje, ktoré sú čiastočne fermentované pomocou baktérií a plesní prirodzene sa vyskytujúcich na listoch. Tieto čaje majú podobu sušených listov, rôznych hniezd, tehličiek a mnohých iných tvarov. Veľmi cenené sú čaje, ktoré sú staré, niektoré z nich už majú vyše 35 rokov. Je to hlavne kvôli lepšej chuti, na ktorú si musíte zvyknúť, práve preto niektorí tieto čaje kvôli ich zemitej chuti milujú, iní nenávidia. Pu-erh si vyslúžil prezývku čínsky penicilín! Delí sa na dva druhy a to zelený a čierny, prípadne surový a varený. Zelený čaj sa krátko naparí, stlačí do požadovaného tvaru a nechá sa starnúť na dobre vetranom mieste. Čierny je naopak sušený väčšinou na slnku, zozbieraný na hromadu a zakrytý plachtou. Keď začne prebiehať fermentácia nechá sa 50 dni odležať. Po odkrytí sa usuší, roztriedi a vytvorí sa z neho požadovaný tvar. Zalieva sa vodou s teplotou 90-100°C a necháva lúhovať 30 sekúnd až 3 minúty, záleží to len na Vás. Najznámejšie odrody sú Mao Cha, Tuo Chan, Bing Cha alebo Shu Cha.
A kde potom zaradíme ovocný alebo bylinkový?
No predsa medzi nečaje! Keďže nie sú vyrobené z listov čajovníka, tak čajom vo svojej podstate nie sú. Medzi tieto druhy radíme rooibos, honeybush, maté, lapacho, rôzne ovocné a bylinné čaje.
Rooibos
Červený čaj z africkej rastliny Aspalatus Linearis, ktorá rastie v južnej Afrike a vyrába sa z nej nefermentovaný zelený a fermentovaný červený čaj. V krajine pôvodu sa pije s mliekom a cukrom, čo ide vo svete vidíte len veľmi zriedka. Lístky tohto čaju pripomínajú ihličie a čajová zmes sa doplňuje rôznymi aromatickými rastlinami. Tento čaj sa pripravuje rovnako ako čierny, jeho farba je červenohnedá a chuť sladkastá.
Honeybush
Medový ker, ktorý pochádza taktiež z Afriky a je veľmi podobný rooibosu. Na rozdiel od neho sa nepestuje zámerne ale zbiera sa v horách z divoko rastúcich kríkov. Takto zozbieraný čaj sa reže, namočí, nechá oxidovať a až potom sa suší na slnku. Tento nápoj je oveľa sladší ako rooibos a má prenikavú medovú vôňu.
Maté
Tento nápoj pochádza z úplne iného kontinentu, presnejšie z južnej Ameriky a v tejto oblasti je veľmi obľúbený. Vzniká zaliatím listov cezmíny paraguajskej. Maté sa pije tradičnou bombilou (kovová slamka so sitkom) z kalabasy ( nádoba s užším hrdlom). Jeho príprava začína nasypaním čajovej zmesi do polovice kalabasy, zakrytím rúk, pretrepaním a postupným zbavením prachu. Tento nápoj sa najskôr zaleje troškou studenej vody, a potom doleje horúcou. Chuť maté patrí k tým zemitejším, takže u nás menej obľúbeným.
Lapacho
Opäť juhoamerický nápoj pripravovaný z kôry stromu Lapacho (Taheebo). Tento strom rastie prevažne v Andách, dorastá do výšky 10-tok metrov, dožíva sa vyše 700 rokov a objavili ho už Inkovia. Zmes pre nápoj je tvorená drvenou kôrou stromu a pripravuje sa trošku odlišne ako iné čaje. Po zaliatí sa lapacho varí 5 minút a ďalších 15 minút sa lúhuje. Tento nápoj je veľmi zdravý, no pri nadmernej konzumácii prináša so sebou aj nežiaduce účinky (chudokrvnosť, poruchy zrážanlivosti krvi, žalúdočné ťažkosti).
Ovocné a bylinkové čaje
Tu patria všetky ostatné čaje, ktoré nepochádzajú z listov z čajovníka. Tradičné bylinkové čaje v našich končinách sú spájané s mätou, medovkou, rumančekom, žihľavou a mnohými inými bylinkami. Ich konzumácia býva spájaná s mnohými liečebnými účinkami, respektíve podporou liečby. Ovocné čaje zase obsahujú kúsky dužiny, kôry alebo extraktov rôznych druhov ovocia. Do ovocných čajov sa veľmi často pridáva ibištek alebo klasický čaj.
Máte vybraté?
Priniesli sme Vám menší prehľad čajov, nečajov, ktoré dnes bežne kúpite v supermarkete, prípadne v obchode venovanému výlučne čaju. Kvalitné čaje sú síce po finančnej stránke trošku drahšie, ale tá chuť naozaj stojí za vyskúšanie! Už je len na Vás, ktorému nápoju dáte prednosť.
Pridaním príspevku súhlasite s pravidlami diskusie.