Veľká noc s tradičnými pochúťkami!

Easter breakfast table

Zdroj: iStockphoto

hodnotenie

Dobruchut.sk

Veľká noc je sviatkom znovuzrodenia, v prírode sa všetko pomaličky prebúdza k životu a to sa logicky prenáša aj do kuchyne. V hospodárstvach, kde sa ešte starajú o zvieratá tradičným spôsobom sa v túto dobu výrazne zvyšuje znáška vajíčok, zimné mláďatá dorastajú do veľkosti na pekáč a mlieko už začínajú rozdávať kozy, kravy, ale aj ovečky.

Po 40 dňoch končí pôst Zeleným štvrtkom, prichádza jar a vrcholia prípravy na jeden z najväčších sviatkov v roku - Veľkú noc. Gazdinky už tradične ako každý rok začínajú chystať dobroty na stôl, zdatní chlapci pletú korbáče z vŕbových prútikov, napĺňajú vedrá s vodou, aby boli pripravení na šibačku. Šibanie prútikmi má magický význam, dievčatám má priniesť zdravie, šťastie a odohnať od nich zlo. K Veľkej noci neodmysliteľne patria aj kraslice, teda maľované vajíčka, ktoré sú symbolom znovuzrodenia a plodnosti. Chlapci od dievčat dostávajú za šibačku stužky na korbáč a vajíčka, dnes už čokoládové.

A čo by to boli za sviatky bez dobrého jedla? Sviatočné menu je rôznorodé a mení sa podľa zvykov v jednotlivých krajoch a rodinách. Na veľkonočnom stole nesmú chýbať vajíčka, voňavý mazanec, baranček, zelené bylinky, syrová hrudka a rôzne koláče.

fotogaléria

Veľkonočný baranček

Zdroj: dreamstime

Po pôste začínajú hody

Pôst sa oficiálne končí Zeleným štvrtom, no v mnohých rodinách sa dodržiaval až do Bielej soboty. Na Zelený štvrtok sa jedáva vždy niečo zelené, či už bude jedlo obsahovať špenát, žihľavu alebo iné jarné byliny, je to preto, aby bol človek po celý rok zdravý. V tento deň sa pekávali aj judáše, sú to koláče z kysnutého cesta, ktoré tvarom pripomínajú povraz, na ktorom sa obesil Judáš.

Na Veľký piatok sa obvykle vo všetkých rodinách dodržiaval pôst, no ten kto vedel, že pôst nevydrží mohol siahnuť po rybe, strukovinách alebo sladkých jedlách ako sú šúľance, rezance alebo opekance.

Počas Bielej soboty si ľudia mohli vynahradiť všetko to, čo predošlé dni vynechali. Gazdinky piekli koláče pre hostí a šibačov. Na obed sa v minulosti jedávala kyslá polievka z údeného mäsa zahustená vajíčkom a po nej bryndzové alebo makové opekance. Z mäsitých jedál sa pripravovala domáca šunka, údené mäso, huspenina a klobásy. Gazdinky chystali košíky naplnené šunkou, klobáskami, kraslicami, koláčmi, chlebom, soľou, chrenom, ale aj hrudkou. Košík prikryli dečkou, aby ho na druhý deň mohli dať vysvätiť.

Na Veľkonočnú nedeľu sa po omši hodovalo v kruhu celej rodiny, začínalo sa mäsovým vývarom, pokračovalo jahňacím alebo kozľacím mäsom a pokračovalo sa dobrotami z košíka.

Veľkonočný pondelok je hektický najmä pre dievčatá, ktoré očakávajú šibačov, chystajú im vajíčka, pohostenie a aj niečo „tuhé“ na zapitie. Pri pohostení nesmie chýbať šunka, klobásky, vajíčka, rôzne nátierky a veľkonočná plnka.

Inšpirujte sa receptami

Je už len na Vás, či tento rok pojmete Veľkú noc s tradičnými dobrotami alebo siahnete po tradičných jedlách v novom šate, no snažte sa dodržiavať tradície a zvyky čo najdlhšie, aby úplne nevymizli.