Tradícia domácich zabíjačiek znovu ožíva!
Žijeme v dobe, kedy sa stále viac ľudí postupne vracia ku dávnym tradíciám. Pozvoľný návrat ku zvykom neobišiel ani naše kuchyne, cítiť ho nielen v pripravovaných receptoch, ale aj v spôsoboch získavania surovín. Jednou takouto tradíciou je aj domáca zabíjačka, ktorá sa postupne presunula zo súkromia gazdovských dvorov až na námestia či iné verejné priestory.
V minulosti boli zabíjačky aj akýmisi rodinnými stretnutiami, príležitosťou vidieť svojich blízkych, porozprávať sa, spoločne pojesť dobré jedlo. Najmä v dobe, keď ešte neboli známe vhodné spôsoby konzervovania mäsa, bolo nutné to menej trvanlivé skonzumovať čo najskôr. Toto hodovanie však pretrvalo až dodnes a stalo sa neoddeliteľnou súčasťou nášho života.
Prínos zakáľačiek je nielen ekonomický, najmä pre chovateľov sú totiž finančne veľmi výhodné, no predovšetkým sú zdrojom toho najkvalitnejšieho, akostného mäsa. Niektorých odrádzajú navonok nevhodné podmienky, najmä nedostatok priestoru, no veľakrát si ľudia robia z mäsa už zakúpeného na tento účel rozličné výrobky dokonca aj vo svojich bytoch. Vybaviť sa na domácu zabíjačku, či spracovanie mäsa nie je ani finančne náročné, veď toto náradie môže slúžiť aj viacerým rodinám a zväčša predstavuje jednorazovú investíciu. Všetku potrebnú výbavu nájdete v špecializovanom internetovom obchode Zabijacka.sk.
Bezpečné mäso podľa našej chuti
Hlavnou výhodou produkcie mäsiarskych výrobkov v domácich podmienkach je nepochybne samotná priama účasť na celom procese výroby. Každú jednu klobásku či slaninku si vieme prispôsobiť vlastnej chuti, no najmä si môžeme byť istí kvalitou, čerstvosťou a hygienickou nezávadnosťou použitých surovín.
Európou zarezonovalo v posledných rokoch viacero potravinových škandálov, väčšina z tých týkajúcich sa mäsa sa dotkla hydinového a hovädzieho, no neobišla ani bravčové. Pred niekoľkými rokmi sa dokonca pokúsil maďarský výrobca zafarbením bravčoviny na červeno dostať svoje výrobky na švédsky trh ako hovädzinu. Takýto kuriózny prípad je však skôr výnimkou, častejší je zvýšený výskyt antibiotík v mäse v našich obchodoch, vysoký obsah tzv. voľnej vody, či problémy s obsahom bielkovín. Tieto sa dotýkajú najmä importovaného tovaru, no keďže je sebestačnosť Slovenska z pohľadu chovaných zvierat zhruba na úrovni 40 percent, často sa mäsu z Nemecka, Poľska či Belgicka nevyhneme.
Domáce spišské párky
Samostatnou kategóriou sú údeniny. Výrobcovia si pri salámach, párkoch či klobáskach neraz pomáhajú farbivami, produkty neobsahujú dostatočné množstvo mäsa, či nezodpovedajú pôvodnej receptúre. Pritom ani v domácich podmienkach nie sú recepty na prípravu údenín žiadnou zložitou záležitosťou.
Napríklad na výrobu zhruba jedného kila Spišských párkov nám stačí:
550 g tri dni odležaného chudého bravčového stehna a pliecka
450 g rovnako starého bôčiku
z 20 g soli,
7 g pálivej papriky
8 g sladkej papriky
Oddelene ich nakrájame na väčšie kúsky, pripravíme si koreninovú zmes zo soli, pálivej a sladkej papriky a samostatných nádobách zamiešame s pripraveným mäsom. Opäť necháme jeden deň odležať, potom vezmeme mlynček s rezacou doskou (šajbou) 3 mm, pomelieme chudé mäso, pridáme doň 1,5 dcl vody a premiešame. Bôčik pomelieme tiež a zľahka zamiešame s chudým. Vzniknutú zmes plníme do baraních čriev, konce zväzkov zviažeme špagátom a na záver vyúdime asi hodinu horúcim dymom.
Prajeme dobrú chuť!
Všetku potrebnú výbavu na prípravu nielen lahodných spišských párkov od kvalitného mlynčeka až po domácu udiarničku nájdete v špecializovanom internetovom obchode Zabijacka.sk.
