Pšeno s hubami a špenátom

Raz som si kúpila proso, lebo som čítala, že je zdravé. Je to tak 20 rokov dozadu, čo som neveriacky vypľúvala uvarené prosné zrnká a krútila hlavou nad zdravou stravou - lebo sa to vôbec nedalo jesť. Logicky, veď šupky – plevy sa pre potravinárske spracovanie obrusujú a tak vznikne pšeno. Vtedy som nevedela, dnes pšeno používam niekoľko rokov hoci menej ako napríklad kus-kus..čo je tiež výrobok z prosa. Vyskúšali sme doma aj vločky pšena do kaší, pšenová múka mi však prišla v kváskovom chlebe naozaj veľmi horká po upečení a tak ju už nepoužívam. Napriek menšiemu využívaniu tejto prirodzene bezlepkovej plodiny v kuchyni si myslím, že by mala byť aspoň občas súčasťou každého jedálneho lístka. Pšeno má orieškovú chuť a je skôr sladkasté a horké ako slané. Mala som balenie od výrobcu Lagris, kde udáva pred prípravou pšeno zapariť horúcou vodou a potom variť 15 minút. Pýtala som sa fanúšikov mojej stránky o varení, ako oni pripravujú pšeno. Vznikla vášnivá diskusia ako sa má zaparovať, či preliať horúcou vodou. Dosť príspevkov však bolo práve o priamom varení a s pozitívnym prístupom k chuti...Zápara, či premytie pšena horúcou vodou by malo zabrániť, aby bolo po uvarení horké. Ja som zas odignorovala odporúčanie výrobcu a len som pšeno uvarila v 4l mierne osolenej vody. Miešala som ho aby sa neprilepilo. Vodu som po uvarení scedila a nechala na zahustenie polievky. Zabudla som ju však použiť, zostala mi v chladničke vzadu za karfiolom 😊. Pšeno som vysypala na plech, aby sa na veľkej ploche rovnomerne vychladlo a nelepilo sa. Bolo super, ani stopa po horkosti. Možno naozaj záleží od výrobcu a spracovania, lebo názory na priame varenie sa rôznili skúsenosťami. Predvarené pšeno sa už veľmi jednoducho dá spracovať na chutné jedlo. Kamarátka Zuzka Nosková z neho robí neskutočný jablčník so želatínou. Jedávala som ho ako prílohu k tofu na šťave napríklad. Teraz som zvolila jedlo úplne jednoduché, no luxusné chuťou.